Dejiny: Ibn Khurradādhbih o Slávoch, Rusoch a Židoch

Cesty židovských obchodníkov, ktorých voláme al-Rádáníja, smerujú zo západu na východ, aj z východu na západ, cestujú ako po súši, tak aj na mori. Ich cesty spájajú západné Stredomorie s Indiou a Čínou. Zo západného Stredomoria vyvážajú slávskych eunuchov [1], románskych, franských a langobardských [2] otrokov, mladé románske a andalúzske dievčatá a chlapcov, brokát, bobrie kožušiny, kuny a iné kožky, ďalej aromatické látky ako storax [3] a liečivá ako mastix [4]. Z morského dna blízko Franskej ríše pochádza aj látka zvaná busad, bežne nazývaná koral. Tiež obchodujú s mečmi. Z ďalekého východu dovážajú pižmo, drevo z aloe, gáfor, škoricu a iné východné produkty. Títo obchodníci rozprávajú po arabsky, perzsky, grécky, latinsky, fransky [5], andalúzsky [6] a slávsky [7].

Cesty ruských obchodníkov, ktorých voláme al-Rús a ktorí sú z rodu Slávov [8], vedú z najvzdialenejších kútov krajiny Slávov do východného Stredomoria, kde predávajú kožušiny z bobra a čiernej líšky, a tiež meče. Byzantský vládca vyberá od nich desaťpercentné clo z ich tovaru. Vracajú sa po mori cez Samkarš [9], židovské mesto, odkiaľ ďalej putujú na slávske územie.

Putujú aj inou cestou, splavujúc rieku Tanais [10], rieku Slávov, prechádzajúc mesto Chamlídž [11], hlavné mesto Chazarov, kde vyberá od nich vládca desaťpercentné clo. Odtiaľ sa spúšťajú do Kaspického mora, smerujúc na miesto, ktoré poznajú. Toto more je dlhé 500 farsach-ov [12]. Niekedy prepravujú svoj tovar na chrbtoch tiav z mesta Džurdžán [13] do Bagdádu. Tam im robia tlmočníkov slávsky hovoriaci eunuchovia. Tvária sa ako kresťania a ako oni tiež platia džizja - daň na hlavu [14].


Vysvetlivky:

• [1] vykastrovaní "strážcovia postele" v arabskom svete využívaní ako strážcovia žien, či celého háremu, no tiež slúžili ako dvorania, speváci, náboženskí špecialisti, vojaci, či dokonca kráľovskí gardisti;
• [2] pôvodne západogermánsky kmeň z oblasti dolného Labe, ktorý dobyl v 6. storočí po Kristovi severné Taliansko a vytvoril tam svoju ríšu;
• [3] tiež styrax, živica zo stromu využívaná na liečenie rôznych ochorení, ale predovšetkým ako kadidlo na náboženské obrady pri gréckych ortodoxných bohoslužbách;
• [4] tiež mastix, gumová živica z kríku využívaná na liečenie, ale napríklad aj ako prírodná žuvačka na dezinfekciu ústnej dutiny a čistenie zubov;
• [5] pozor, nie súčasný francúzsky jazyk, ale skôr nejaká verzia starogermánskeho jazyka používaná kupcami Franskej ríše;
• [6] pozor, nie súčasný španielsky jazyk, ale skôr nejaká verzia starorománskeho jazyka používaná kupcami v južnej časti Franskej ríše, v Andalúzii a v severnom Stredomorí;
• [7] pozor, nie súčasný slovenský jazyk, ale skôr nejaká verzia staroslovenského jazyka, dnes nesprávne nazývaného staroslovanského, používaná kupcami na slávsko-ruskom území;
• [8] Sakáliba (v prameni Saqāliba) - Slávi, dnes označovaní ako Slovania, či Sloveni. Sláv je označenie pre prvotný rod, alebo rasu. Slovania - Sloveni, boli konkrétny kmeň tohto rodu, podobne ako Veleti, Srbi, Nemci, Sasi, Rusi, Vandali, Obodriti a pod., ktorí boli všetci Slávi.
• [9] [v prameni: Samkarsh] z byzantských kroník Phanagoria, teda dnešné ruské mesto Tamáň nachádzajúce sa na východnom brehu Kerčskej úžiny;
• [10] súčasná rieka Don, avšak Don nesmeruje do Kaspického, ale Čierneho mora, tak buď sa autor pomýlil a myslel rieku Volga, alebo vynechal prechod z Donu na Volgu;
• [11] [v prameni: Khamlīj] obchodná štvrť v hlavnom meste Chazarskej ríše, teda v meste Itil, ktoré aj s ríšou niekedy okolo roku 969 zničil ruský vládca Sviatoslav I. Igorevič;
• [12] [v prameni: farsakh] tiež parasang, perzská staroveká diaľková miera;
• [13] [v prameni: Jurjān] dnešné mesto Gorgán, asi 30 km od južného pobrežia Kaspického mora;
• [14] [v prameni: jizyah] je ročná daň na hlavu nemoslimského obyvateľstva, tzv. dimmí, je to poplatok za ich právnu ochranu v moslimskej krajine s moslimským právom - táto daň im zaručovala ochranu ich zvykov a práv s určitými obmedzeniami.

O autorovi pôvodného diela:

Abú'l-Kásim Ubajdalláh ibn Abdalláh ibn Chordádbih, známejší ako Ibn Khurradādhbih (slov. číta sa "Ibn Churradádbih") [820 - 912], slúžil mnoho rokov ako riaditeľ baríd-u, abbásovskej poštovej a spravodajskej služby. Bol priateľom kalifa al-Mu'tamida, ktorý vládol v rokoch 870 až 892, a písal diela o hudobnej teórii, literatúre a geografii. Kitáb al-masálik va'l-mamálik, "Kniha ciest a kráľovstiev", je jedno z prvých dochovaných diel o opisnej geografii v arabčine. Neskorší arabskí geografovia rozšírili a vylepšili jeho dielo vlastnými pozorovaniami zo svojich poznávacích ciest. Na základe citácií iných neskorších autorov vieme, že máme len oklieštenú verziu jeho veľkého diela.

Pozn. k prameňom: Úryvok pochádza z diela Ibn Khurradādhbiha Kitáb al-masálik va'l-mamálik (Kniha ciest a kráľovstiev). Štandardné kritické vydanie a francúzsky preklad: M. J. de Goeje, Kitāb al-Masālik wa'l-Mamālik, Bibliotheca Geographorum Arabicorum VI (Leiden 1889). Tvar mien v hranatých zátvorkách "[v prameni: ...]" uvádza vedeckú transliteráciu, telo článku používa slovenskú fonetickú podobu.

Pozri aj ďalšie arabské pramene o dávnych Slovanoch a Rusoch:
al-Mas'údí o Slávoch
al-Marwazí o Rusoch