Sú rozdelení do niekoľkých rôznych národov, ktoré medzi sebou bojujú a majú kráľov. Niektorí sú kresťania, jakobitského vyznania [3], iní sú neznabohovia a nemajú žiadne sväté písmo a nepoznajú nič z božieho zákona [4].
Medzi týmito rôznymi národmi, ktoré tvoria tento pohanský rod, je jeden, ktorý si od starodávnych čias udržiava suverénnu silu. Ich kráľ je nazývaný Mádžík [5] a oni sami sú známi ako Valítává [6]. V minulosti všetci Slávovia uznávali ich nadriadenosť, pretože spomedzi nich vyberali hlavného vládcu a všetci ostatní náčelníci uznali seba za jeho služobníkov [7].
Medzi inými národmi Slávov je asi takéto poradie, národ Istrána [8], ktorých kráľ v dnešných dňoch sa volá Basklábidž [9], nasleduje národ Dúlába [10], ktorých kráľ sa volá Vándžsláf [11]. Ďalší majú meno Namdžín [12], ktorých kráľ sa volá Gáránd [13]. Medzi Slávmi sú títo najstatočnejší a najlepší jazdci. Potom nasledujú Manávin [14], ktorých kráľ má meno Ratímír [15], ďalej Sarbín [16], národ Slávov veľmi obávaný z dôvodov, ktoré by trvalo príliš dlho vysvetliť a ktorých skutky by vyžadovali podrobný popis. Títo nemajú žiadnu konkrétnu náboženskú príslušnosť. Potom nasleduje národ zvaný Muráva [17] a iný známy ako Karvátín [18] a ďalší zvaný Sásín [19], ďalší Kašánín [20] a Baránidžábín [21]. Mená niektorých ich kráľov, ktoré sme uviedli, sú v skutočnosti ich dynastické tituly a nie vlastné mená.
Sarbín - Srbov, ktorých sme spomenuli, majú zvyk spaľovať sa zaživa, keď ich kráľ alebo náčelník zomrie. V ohni obetujú tiež svoje kone. Tento národ má zvyky podobné Indom. Skôr, v tomto diele, sme toto spomenuli počas popisovania Kaukazu a Chazarov, upozornili sme na to, že v krajine Chazarov žije okrem samotných Chazarov aj populácia Slávov a Rusov, a že títo tiež obetujú seba samých v ohni. Títo Slávi a im príbuzné národy sa rozširujú skôr na východ než na západ.
Najpoprednejší kráľ Slávov je Aldajr [22], ktorého panstvo zahŕňa veľké mestá a veľa obrábanej krajiny, mnoho vojenských jednotiek a nespočítateľné armády. Moslimskí obchodníci merajú cestu do jeho hlavného mesta so všetkými druhmi tovarov.
Na hraniciach tohto kráľa Slávov, prichádza kráľ al-Afrag [23], ktorý má zlatú baňu, mestá, rozsiahle a dobre obrábané polia, početné vojsko a veľa obyvateľstva. Je však vo vojne s Byzantíncami, Frankami, Bazkard-mi [24] a inými národmi navôkol. Nepokoje medzi nimi sú nepretržité. Susedom tohto kráľa je kráľ Hunov. Tento národ je ten najkrajší, najpočetnejší a najbojovnejší zo všetkých.
Slávi pozostávajú z mnohých rôznych národov a sú veľmi rozšírený po svete, no toto dielo nie je miesto pre ich detailnejší popis a klasifikáciu. Začal som pri kráľovi, ktorého zvrchovanosť bola uznaná všetkými ostatnými panovníkmi od najdávnejších časov, to jest Mádžík, kráľ Veletov, ktorí sú pôvodní, čistokrvní Slávi, najviac rešpektovaní a sú nadriadení všetkým ostatným vetvám tejto rasy. Neskôr, nezhoda, ktorá sa usadila medzi týmito národmi, zničila ich pôvodné zriadenie a rôzne rodiny sformovali izolované skupiny, vyberúc si každá svojho kráľa, ako sme spomenuli skôr. Zápis všetkých týchto udalostí by trval veľmi dlho, o to viac, pretože som ich už štruktúrovane a veľmi detailne opísal v mojich predchádzajúcich dielach, Historická kronika a Prechodná história.
Vysvetlivky:
- [1] Slávi, dnes označovaní ako Slovania, či Sloveni. Sláv je označenie pre prvotný rod, alebo rasu. Slovania - Sloveni, boli konkrétny kmeň tohto rodu, podobne ako Veleti, Srbi, Nemci, Sasi, Rusi, Vandali, Obodriti a pod., ktorí boli všetci Slávi. [v prameni: Saqāliba]
- [2] Rodokmeň od potopy popisovanej v knihe Genezis, kapitola 6 až 9. Noe mal troch synov: Sema, Chama a Jafeta. Jafet mal sedem synov, z ktorých jeden mal meno Madai (v prameni Mādhāya), od ktorého podľa moslimov pochádza rod Slávov.
- [3] Staro-orientálna kresťanská ortodoxná cirkev, rozšírená v Indii a Sýrii, ktorá odvodzuje svoj pôvod od svätého Tomáša, jedného z učeníkov Ježiša, ktorý odišiel kázať z Palestíny do Indie.
- [4] Neznamená, že nemali žiadne duchovné poznanie. Neznaboh, alebo neveriaci je pre moslima každý, kto nenasleduje učenie od Abraháma.
- [5] [v prameni Mājik] slovo nepreložené prekladateľmi, no nám zrozumiteľné ako "mágík" - mág, teda čarodejník alebo prorok;
- [6] [v prameni Walītāvā] pravdepodobne Veleti (tiež Lutiči), kmeň pobaltských Slávov;
- [7] rozumej podriadených, nie otrokov, či sluhov;
- [8] [v prameni Istrāna] slovo nevysvetlené prekladateľmi, no slovenskému čitateľovi jasne napovedá, že to môžu byť dnešní obyvatelia Istrie, teda dnešný slovinský národ; v 10. storočí by to mohli byť Stodorania (tiež Havelania);
- [9] [v prameni Basqlābij] možno Václavič, pravdepodobne rodové meno, možno brat Václava, teda Boleslav "Krutý" I.;
- [10] [v prameni Dūlāba] kmeň Dulebov;
- [11] [v prameni Wānjslāf] pravdepodobne Václav I.;
- [12] [v prameni Namjīn] pravdepodobne Nemci;
- [13] [v prameni Gharānd] pravdepodobne Gero "Veľký" I.;
- [14] [v prameni Manābin] prekladateľmi neurčený národ, no pravdepodobne obyvateľstvo dolnej Panónie;
- [15] [v prameni Ratīmīr] pravdepodobne Ratimír "Slovenský vojvoda na Dráve";
- [16] [v prameni Sarbīn] pravdepodobne Srbi;
- [17] [v prameni Murāwa] pravdepodobne Moravania;
- [18] [v prameni Kharwātīn] pravdepodobne Chorváti;
- [19] [v prameni Sāsīn] pravdepodobne Sasi;
- [20] [v prameni Khashānīn] pravdepodobne Kašubovia;
- [21] [v prameni Barānijābīn] prekladateľ špekuluje nad "nejakým" srbským kmeňom, ale ak špekulujeme, tak to môže byť aj kmeň, ktorý dal meno napríklad Baranovickej rovine v Bielorusku vrátane mesta Baranoviči;
- [22] [v prameni Aldayr] pre historikov neznámy kráľ, no v tom čase vládol jeden z najsilnejších panovníkov Rusi z dynastie Rurikovcov, tzv. prorocký Oleg; územie, ktorému vládol, sa tiež nazývalo Garðaríki, tj. kráľovstvo miest;
- [23] [v prameni al-Afragh] pravdepodobne kráľ al-a(f)Pra(g)ha, teda Václav I.;
- [24] [v prameni Bazkard] pravdepodobne Bāshghird, teda európski Huni obývajúci územie medzi Byzanciou (juh), Frankami (západ), Pečenehmi (východ) a Slávmi (sever).
O autorovi pôvodného diela:
Abú al-Hasan Alí ibn al-Husajn ibn Alí al-Mas'údí [896 – 956] bol arabský historik a geograf, tiež nazývaný arabský Hérodotos, ktorý sa narodil v Bagdáde. Po neustálom cestovaní sa konečne usadil v Egypte, niekedy okolo roku 941, kde aj napísal prvý rukopis svojej univerzálnej histórie, Murúdž ad-dahab va ma'ádin al-džavhar, "Lúky zlata a bane drahokamov".
Pozn. k prameňom: Text pochádza z diela al-Mas'údího Murúdž ad-dahab (Lúky zlata). Štandardné kritické vydanie a preklad: Barbier de Meynard & Pavet de Courteille, Les Prairies d'or (Paríž 1861 – 1877). Slovanská pasáž je spracovaná v rámci korpusu arabských prameňov k dejinám Slovanstva (porov. T. Lewicki, Źródła arabskie do dziejów Słowiańszczyzny). Tvar mien v hranatých zátvorkách "[v prameni: ...]" uvádza vedeckú transliteráciu, telo článku používa slovenskú fonetickú podobu.
Pozri aj ďalšie arabské pramene o dávnych Slovanoch a Rusoch:
al-Marwazí o Rusoch
Ibn Khurradādhbih o Slávoch, Rusoch a Židoch
