Keď prijali kresťanstvo, viera otupila ich meče, dvere ich živobytia sa im zavreli, navrátili sa k odriekaniu a chudobe a ich živobytie sa skrátilo. Vtedy sa rozhodli, že sa stanú moslimovia, aby mohli zákonne robiť nájazdy a viesť Svätú vojnu - džihád, a takto sa navrátiť k niektorým ich pôvodným zvykom. Poslali preto poslov k panovníkovi do Chorasmie [2], štyroch príbuzných ich nezávislého kráľa, ktorého volali vladimír, podobne ako Tartari volajú svojho chákán a Bulgári svojho jiltavár [3]. Poslovia dorazili do Chorasmie aj so správou. Chorézm-šáh [4] bol potešený ich snahou stať sa moslimami a poslal k nim niekoho, kto ich bude vyučovať náboženským zákonom islamu. Takto boli obrátení.
Sú to silní a mocní muži, ktorí chodia pešo do ďalekých končín za účelom výprav. Rovnako sa plavia aj na lodiach v Chazarskom mori [5] zmocňujúc sa lodí a pustošiac náklad. Plavia sa tiež do Konštantinopólu [6] cez Pontské more [7] napriek reťaziam v zálive. Raz, keď sa plavili Chazarským morom, tak sa stali na čas pánmi mesta Barda'a [8]. Ich chrabrosť a odvaha sú dobre známe tak, že každý jeden z nich sa vyrovná niekoľkým z akéhokoľvek iného národa. Keby mali kone a boli jazdci, boli by veľkou pohromou pre ľudstvo. [9]
Vysvetlivky:
- [1] 300 rokov islamského kalendára, teda približne rok 913 po Kristovi. Tento skorý dátum sa dnes vykladá ako staršia vlna christianizácie Rusi, nie ako pokrstenie Rusi kniežaťom Vladimírom I. v roku 988;
- [2] kráľovstvo Chorasmie, alebo Chórezm, ležalo južne od Aralského jazera, na dolnom toku rieky Amudarja (grécky Oxus), medzi dnešným Uzbekistanom a Turkménskom;
- [3] autor prezentuje, že pomenovanie vladimír sa nevzťahuje na vlastné meno, ale na titul, označenie panovníka Rusov, teda toho, čo vládne; moderní bádatelia to vykladajú tak, že al-Marwazí za titul omylom pokladal osobné meno slávneho kniežaťa Vladimíra I.;
- [4] panovník, alebo vládca Chorasmie;
- [5] dnešné Kaspické more;
- [6] Carihrad, dnešný Istanbul;
- [7] dnešné Čierne more;
- [8] [v prameni: Bardha'a] dnešné mesto Barda v Azerbajdžáne, ležiace na rieke Tartar;
- [9] Rusi používali jazdu, no nie na námorných výpravách.
O autorovi pôvodného textu:
Šaraf az-Zamán Táhir al-Marwazí alebo jednoducho Marwazí bol lekár a autor encyklopédie "Povaha zvierat", z ktorej pochádza aj vyššie uvedený antropologický úryvok o Rusoch. Pochádzal z mesta Merv, tiež známeho ako Alexandria Margiana, v kráľovstve Chorásán v Perzii, nachádzajúcom sa na území dnešného Turkménska. Slúžil seldžuckému sultánovi Malik-šáhovi, ktorý vládol v rokoch 1072 až 1092 po Kristovi, a jeho nástupcom až do svojej smrti v roku 1130.
Pozn. k prameňom: Úryvok pochádza z encyklopédie al-Marwazího Tabá'i al-hajaván ("Povaha zvierat"), z časti o Číne, Turkoch a Indii. Štandardné vydanie a anglický preklad: V. Minorsky, Sharaf al-Zamān Ṭāhir Marvazī on China, the Turks and India (Royal Asiatic Society, Londýn 1942). Tvar mien v hranatých zátvorkách "[v prameni: ...]" uvádza vedeckú transliteráciu, telo článku používa slovenskú fonetickú podobu.
Pozri aj ďalšie arabské pramene o dávnych Slovanoch a Rusoch:
al-Mas'údí o Slávoch
Ibn Khurradādhbih o Slávoch, Rusoch a Židoch
