Dejiny: Ninjutsu - K U D E N

Pojem kuden sa skladá z dvoch ideogramov, ku 口 - ústa a den 伝 - prenos. Je to obsiahly pojem, ktorý je úzko spätý s japonskou cestou a umením, či už vojenským alebo iným. Je výrazne viditeľný v celom shinobi no jutsu [ninjutsu], no v diskusiách je obchádzaný a pochopený zväčša len z polovice.

Mnoho ľudí má mylnú predstavu, že manuály k ninjutsu sú napísané v šifre, ktorá je predávaná ústne, aby sa zachovalo tajomstvo obsahu. Niekedy sú zvitky zložené len zo zoznamov zručností a nástrojov. Toto vytvára potom ilúziu nejakej šifry. Avšak táto interpretácia je nesprávna s výnimkou niektorých príkladov, ako napríklad, informácie o prísadách pre niektoré výbušniny.

Zmysel jednotlivých názvov, môže byť všeobecný fakt pre toho, kto je zbehlý vo vojenskej terminológii obdobia, v ktorom bol zvitok vytvorený. To, že my teraz nerozumieme týmto názvom neznamená zároveň, že to bolo nezrozumiteľné aj v minulosti zainteresovaným osobám. Pripísanie slova kuden k niektorým zručnostiam robí, tie bez neho, všeobecnými vedomosťami, alebo aspoň zrozumiteľnými pre ľudí danej školy a doby.

Väčšina výukových manuálov obsahuje detailné informácie s odkazom na ďalšie zručnosti, ktoré majú byť odovzdané ústne. Ninja-manuál je takmer vždy veľmi informatívny, no s troškou skrytého zmyslu, alebo tajného podtextu. Všetko, čo je považované za veľmi tajné, aby bolo napísané, je označené tiež ako kuden.

Ninjutsu samo o sebe nebolo nikdy tajné!

Zaplatiť miestnemu obyvateľovi za informácie bolo považované za ninjutsu, rovnako ako poslať nejakého človeka, aby sa pozrel na vlajky a identifikačné znaky nepriateľskej armády. Shinobi no jutsu je v podstate séria úrovní s voľnými hranicami medzi nimi. Niektoré techniky boli známe mnohým študentom, iné len vybraným. Čím bližšie ste sa dostávali k hlave systému školy, tým ste boli bližšie aj k hlbokým tajomstvám. Ako Shinobi Hiden, tak aj Shōninki hovoria o zdieľaní najhlbších tajomstiev len s jednou osobou a nemyslí sa tým len člen rodiny, ale s tým, ktorý prejaví najviac daností pre prácu nindžu.

"Ak máte deti alebo vnukov, ktorí nie sú dosť dobrí, alebo nemajú správne myslenie, potom by nemali získať úplné tradície ninjutsu a niektoré zručnosti by mali byť pred nimi utajené. A len jednej vybranej osobe, by mali byť dané v plnosti." Ninjutsu Ogiden, 1586

Ninjutsu však nebolo vždy predávané len jednej osobe. Celá generácia mužov z provincie Iga bola najatá, aby učila druhých umeniu nindžov naprieč väčšinou japonských armád. Asi päťdesiat nindžov bolo takto najatých v každej provincii, čo dáva stovky až tisíce škôl. Ako by inak boli naplnené požiadavky a potreby celej krajiny, ak by iba jeden muž z jednej generácie získal poznanie o ninjutsu?

V dejinách nenachádzame žiadne japonské školy, ktorých obsah by bol predávaný v utajení, alebo by boli postavené len na ústnej tradícii, s výnimkou vyššie spomínaného Ogiden manuálu, kde sú časti vnútorných mechanizmov predávané len jednej osobe za generáciu. Len malé percento obsahu výučby bolo takto utajované pred jej členmi. Je nutné však pochopiť, že niektoré časti výučby by mali byť pochopené len študentami školy, ktorá tie zručnosti zhromaždila. V tomto zmysle, kuden môže byť rozdelený do troch druhov:

• [1] Zručnosti, ktoré sú známe väčšine ľudí, ktorí sú súčasťou vojenských operácií a tých, ktorí sa zaoberajú shinobi no jutsu, alebo sú sami vojaci shinobi. Sú to zručnosti, ako prieskum, topografia, meracie zručnosti, proste prvky, ktoré sú využívané celou armádou.
• [2] Zručnosti, ktorých efekt je chápaný každým, ako napr. výbušniny, či techniky nočných prepadov, no podrobné detaily nie sú bežne známe. Cesta k týmto zručnostiam, nie ich výsledok, sú kuden a sú známe iba vybranému počtu ľudí zaoberajúcich sa touto činnosťou.
• [3] Zručnosti, ktoré sú hlbokým tajomstvom a sú predávané iba medzi niekoľkými, málo, členmi naprieč školou. Tí ľudia, ktorí sú cieľom ich efektu, sú neznalí ich aplikácie, ako napr. načúvanie rozhovorov zvnútra nepriateľského opevnenia bez detekcie agenta, infiltračné techniky a spôsob vytvárania spiacich agentov, alebo mystické prvky zachovávané pre pokročilejších študentov.

Kuden sa objavuje v celej japonskej kultúre a to je aj jedným z dôvodov straty niektorých jemných detailov umenia nindžov. Všetky učiteľské línie vymreli a my už viac nemáme živú ústnu tradíciu s overiteľným pozadím.

Pre čitateľa zo západného sveta je najlepšie vidieť kuden, ako ústny prenos informácií z učiteľa na žiaka, ktorý má udržať tajomstvo, alebo indikuje niečo príliš komplexné, aby sa to zapísalo.

Pozn. k prameňom: Citované dobové príručky (Shinobi Hiden / Ninpiden, Shōninki, Ninjutsu Ōgiden) sú dnes dostupné v moderných anglických prekladoch Antonyho Cumminsa a Yoshie Minami. Japonské termíny a mená sú uvedené v medzinárodnom (Hepburnovom) prepise.

Dejiny: Ninja alebo Shinobi?

Čítanie znakov 忍者, ako shinobi, namiesto ninja je zaručené, ak sa nachádzajú tieto znaky v určitých gramatických pozíciách. Dnes nevieme presne povedať, ako čítal stredoveký japonský ľud tieto ideogramy. Existuje však silný argument pre shinobi no mono, najmä ak sú k dispozícii fonetické značky, ktoré pomáhajú čítať tieto znaky. Termín shinobi sa začína objavovať v historických dokumentoch v 14. storočí a nepochybne predchádzal slovu ninja.

Z pohľadu moderného čítania v slovenčine, je neustále čítanie ako šinobi nepohodlné, čítanie ako nindža vyhovuje plynulému čítaniu oveľa lepšie. Termín ninja tiež asociuje viac konotácií, ako síce správny, no nie veľmi známy termín shinobi. Z tohto dôvodu aj ja používam vo svojom článku oba pojmy a podľa potreby medzi nimi preskakujem.

Podobne diskutabilné sú aj ideogramy, ktoré možno čítať ako ninjutsu alebo shinobi no jutsu, pod ktorými rozumieme umenie a zručnosti nindžu. Obe verzie sú správne, no fonetické značky na dobových dokumentoch ukazujú shinobi no jutsu, ako korektné čítanie vzhľadom k tomu, že nemáme žiadne záznamy o slovách, ktoré boli čítané ako ninjutsu.


Shinobi No Mono

Mýty: Mnohí nadšenci nindžucu dnes prezentujú názor, že pojem ninja označuje sociálnu triedu, podobne ako pojem samurai a tým ignorujú dôležité historické fakty. Takáto nesprávna interpretácia vytvorila aj mýtus "večného boja" medzi samurajmi a nindžami, kde samuraj prezentoval DOBRO a SVETLO, a nindža TEMNOTU a ZLO. Podľa týchto ľudí, nindžovia existovali ako paralelná "tieňová" vojenská trieda, ktorá mala svoju osobitú hierarchiu a kódexy, ktoré sa líšili od tých samurajských. Nindža vraj vykonával také úlohy, ktoré samuraj nemohol, pretože mu to kódex Bushidō a iné zákony nedovoľovali. Kde a ako prišlo k takejto fabulácii je ťažko určiteľné, no veľkú mieru na tejto dezinformácii komunity zaoberajúcej sa shinobi no jutsu nesú na chrbte aj samotní učitelia a inštruktori na celom svete, vrátane Japonska. Ich povrchnosťou a ziskuchtivosťou vytvorili nindžu 20. storočia, ktorý mätie dodnes generácie mladých ľudí.

Fakty: Vojaci shinobi boli regrutovaní z rôznych sociálnych vrstiev stredovekého Japonska, no globálne môžeme konštatovať, že väčšina nindžov pochádzala buď z radov nižšej samurajskej vrstvy, alebo pešieho vojska zvaného ashigaru. Môžeme tiež konštatovať, že termín shinobi bol názov povolania a súboru zručností tak, ako dnes lekár je lekárom a kováč kováčom, no úroveň tých zručností, ním nie je nijako definovaná. Je dnes preukázané, že nindžucu ovládali aj vysoko postavení samuraji, ako napr. Uesugi Kenshin prezývaný Drak z Ečiga a rovnako jeho nepriateľská "dvojička" Tiger z Kai, teda sám veľký Takeda Shingen. Všetky bitky stredovekého Japonska boli vo veľkej miere rozhodované práve využitím nindžucu viac, ako sa dnes oficiálne deklaruje.

Na základe analýzy historických dokumentov sa objavujú dve hlavné kategórie nindžov, ktoré žiaľ nie sú rozlíšené gramaticky. Jediný spôsob, ako je možné identifikovať, ktorý shinobi je myslený, je pochopiť kontext každého historického odkazu.

• [1] Shinobi môže byť muž, alebo žena bez akéhokoľvek výcviku, jednoducho niekto, kto je využívaný pre svoje vrodené schopnosti, aj keď len menšie. Napríklad človek s dobrou pamäťou môže byť použitý ako shinobi, aby zaznamenal mentálny obraz určitého priestoru, alebo človek ktorý má dobrú znalosť konkrétnej provincie (kyōdō), môže byť vyzvaný, aby akokoľvek získaval informácie v danej krajine. Tento netrénovaný jedinec je považovaný za nindžu taktikmi stredovekého Japonska, no nie je tým, čo by sme považovali za nindžu z našej dnešnej modernej perspektívy.
• [2] Archetypálna postava shinobi no mono, ako muža vytrénovaného v nižšie uvedených zručnostiach, do akéhokoľvek stupňa a využívaného podľa potrieb generála či samotného daimyō.

Je dôležité si uvedomiť, že z jednej strany môže pojem shinobi prezentovať relatívne neschopnú osobu, ktorá bola poslaná z rozmaru pána na nejakú misiu, no z druhej strany môže byť, ako shinobi, označená skupina vysoko kvalifikovaných jednotlivcov, špecialistov zúčastnených na utajených akciách, ktoré z nich urobili dnešné legendy.

Veľmi často sa tiež objavuje slovo ninja s dvoma prívlastkami "ninja, ako úkladný vrah" a "ninja, ako špión", z ktorých oba zasluhujú korektúru, lebo nezodpovedajú celkovej skutočnosti. Nindžovia boli síce využívaní ako úkladní vrahovia, ale dôkazy tejto činnosti sú mizivé a reprezentujú veľmi malú oblasť ich pôsobenia.

Shinobi bol v prvom rade schopný výrobca a užívateľ výbušnín, jedov, podpaľač, sabotér, tiež sa vedel vlámať do opevnených sídiel za účelom krádeže majetku, či informácií. Informácie zhromažďoval odpočúvaním, ale aj odcudzením. Príležitostne likvidoval obyvateľov cieľových sídiel. Pod rúškom tmy slúžil ako sprievodca pre útočné jednotky v "krajine nikoho". Tieto zručnosti sa súhrnne nazývajú ako In-nin. Zohrával tiež úlohu posla, ktorý využíval tajné kódy pri predávaní správ zvukom, symbolmi a písaným textom.

Nindža NEBOL trénovaný ako úkladný vrah, jeho primárna úloha bola "zberač informácií" a ak sa naskytla príležitosť, alebo ak to vyžadovala situácia, bol použitý ako úkladný vrah. Dôkazy však skôr poukazujú na ničenie celých rodín (klanov) a ich domovov, a nie jednotlivých ľudských cieľov.

Nindžovia boli regrutovaní z akejkoľvek sociálnej vrstvy obyvateľstva, no prevažne pochádzali z rodín nižších samurajských vrstiev a slúžili v družine klanového vodcu. Ako súčasť samurajskej kultúry boli vojaci shinobi špecializovaní, ako mimoriadne ďalekosiahli prieskumníci a tajní agenti, ktorí infiltrovali nepriateľské línie a vykonávali špionáž a sabotáž. V armáde pripadal jeden shinobi na približne každých sto mužov. Ich fyzické vojenské a bojové zručnosti neboli odlišné od zvyšku ich samurajských spolubojovníkov.

Okrem rôznych bujutsu (bojových štýlov) sa cvičili aj v odlišných nebojových zručnostiach, aby mohli na svojich misiách vystupovať v úlohách pouličných predavačov, obchodníkov, hercov, tulákov, nájomných šermiarov a dokonca aj kňazov a mníchov. Tieto nebojové zručnosti nazývame Yo-nin.

Špióni existujú odkedy sa vedú vojny, no shinobi (tiež v Japonsku zvaný Yato, Yushi, Kanja, Kagi, Kamari, Kyoudan, Onmitsu, Oniwaban, Suppa, Rappa, Fuma, Iga No Mono, Koka No Mono, Nokizarru, Monogiki, Mitsumono a iné - v závislosti od obdobia, či provincie) pôsobil na japonskej a ďaleko východnej scéne asi od konca 14. storočia, keď sa čínsky Kan (Cho, Saisaku či Yutei) japonizoval, až nakoniec postupne zmizol v zmätku reformácie Meidži v 19. storočí. Bol nahradený kombináciou moderných špiónov a špeciálnymi armádnymi jednotkami, kde špión zohráva úlohu informátora a špeciálna jednotka zabezpečuje útočnú údernú silu. Toto rozdelenie dvoch hlavných oblastí pôsobenia nindžu nakoniec týchto legendárnych mužov vytlačilo zo scény.

Keď klan Tokugawa prevzal kontrolu nad Japonskom v roku 1603, krajina vstúpila do obdobia relatívneho mieru a totalitárnej kontroly. Shinobi no mono, ako určujúca sila na bojovom poli už nebola potrebná, a tak sa ich využitie presunulo viac do oblasti špionáže a kontrašpionáže.

Pokles ich popularity urýchlil aktivity popredných nindžov pri zostavovaní záznamov s cieľom zachovať ich učenie. V roku 1676 jeden shinobi menom Fujibayashi Yasutake, ktorý pochádzal zo samurajskej rodiny pravdepodobne z provincie Iga, dokončil prácu na svojom majstrovskom diele, zbierke informácii o shinobi no jutsu, ktoré získal prostredníctvom osobnej skúsenosti. Táto zbierka je dnes známa ako Bansenshukai.

"V princípe najväčšie a najhlbšie tajomstvo v tradíciách shinobi je obsiahnuté v kapitole "Využitie špiónov" v diele Umenie vojny od čínskeho stratéga Sun-C.
Ak neštudujete tento text dôkladne v každom jeho detaile a myslíte si, že pre nindžu sú esenciálne rôzne "obdivuhodné" zručnosti, ako zdolanie vodnej priekopy, či vysokej hradby, tak budete úplne vedľa a budete, ako sa vraví, tlačiť káru pred koňom." Fujibayashi Yasutake


GOKAN – PÄŤ ŠPIÓNOV

• Inkō No Kan - Miestni špehovia - Ich účelom je zhromažďovať informácie a dosiahnuť svoje ciele s využitím miestneho dialektu. Je to to isté ako japonská zručnosť zvaná dakkō, čo znamená doslova “kopírovanie z úst” a je to spôsob špionáže, klamu, alebo zhromažďovania informácií dobrou znalosťou miestneho dialektu.
• Nairyō No Kan - Vnútorní špehovia - Ich cieľom je nalákanie člena nepriateľskej družiny, alebo niekoho, kto má blízko k nepriateľovi a jeho využitie pre vlastné potreby. Dobrý vnútorný špión bude plniť svoje úlohy dôkladne a presne. Avšak pozor, nepriateľ môže použiť túto techniku na vás, získať jedného z vašich mužov, ako svojho spojenca. Len výnimočne sa podarí zasadiť takéhoto špióna do radov nepriateľa. Urobiť to, znamená, že ich musíte pripravovať roky dopredu a s maximálnou starostlivosťou, riadiť a kontrolovať ich skôr, než budú skutočne potrební.
• Hantoku No Kan - Obrátení špehovia - Tu sa jedná o zadržaných nepriateľských špehov a ich využívaní pre naše vlastné potreby. Ich využitím môžete získať mimoriadne vynikajúce informácie. V Japonsku sa to nazýva kaerinin alebo sorinin. Môžete použiť nepriateľských agentov shinobi tak, že ich budete kŕmiť falošnými informáciami, čo vám umožňuje manipulovať plány vášho nepriateľa vo váš prospech. Práve títo obrátení špehovia by podľa Sun-C mali byť odmeňovaní najveľkorysejšie.
• Shichō No Kan - Odsúdení alebo postrádateľní špehovia. Sú to tí, ktorým zámerne podsunieme falošné informácie, aby ich vyniesli nepriateľovi. Keď nepriateľ klam odhalí, títo špehovia spravidla zahynú - obetujú sa v prospech lesti.
• Tensei No Kan - Prežívajúci špehovia sú tí, ktorí sú vycvičení v sabotáži a výzvednej činnosti prevádzanej infiltráciou nepriateľských línií a pozícií. Toto je archetypálny shinobi no mono z nášho, dnešného moderného pohľadu.

Čo vyplýva z tohto krátkeho pojednania pre dnešných nadšencov ninjutsu?

• [1] Ninjutsu nie je fyzické bojové umenie, rozumej samostatný bojový štýl a ani neobsahuje inštrukcie, ako bojovať muž proti mužovi. Je to skôr nadstavbové vzdelanie samuraja, ktoré zahrňuje konkrétne taktické a strategické princípy získavania a využívania informácii na porazenie nepriateľa.
• [2] Praktické bojové disciplíny, ktoré cvičil samuraj a teda aj nindža, boli kenjutsu (šerm), iaijutsu (spôsob rýchleho tasenia), yarijutsu (spôsob boja s kópijou), kyūjutsu (lukostreľba), yabusame (jazdecká lukostreľba), shurikenjutsu (vrhanie krátkych rovných čepelí), taihojutsu (zatýkanie a viazanie), bajutsu (jazdectvo) a mnohé iné.
• [3] Vojaci shinobi netvorili žiadnu špeciálnu spoločenskú triedu stredovekého Japonska. Nindža mohol byť ktokoľvek a na akejkoľvek spoločenskej úrovni.
• [4] Pomenovania jonin (vyšší nindža), chunin (stredný nindža) a genin (nižší nindža) neodkazujú tiež na spoločenský status, ako je to často nesprávne interpretované, ale na rozsah vedomostí, skúseností a zručností.
• [5] Ninja, alebo správne shinobi je pojem vyhradený pre stredoveké Japonsko a Japoncov. Z toho vyplýva, že dnes sa nikto nemôže stať nindžom. Každý však môže študovať dobové dokumenty a vo voľnom čase oživovať tradície týchto vojakov tak, ako to robia rôzne skupiny historického šermu, dobových remesiel a japonských tradičných bojových zručností.

Serióznym záujemcom o ninjutsu odporúčam preštudovať nasledovné historické dokumenty, ktoré boli aj zdrojom pre tento článok:

• Yokan Denkai a Yokan Rigen - Štúdium a tradičné komentáre k 13. kapitole Umenia vojny od majstra Sun-C,
  autor: Chikamatsu Shigenori, 1736
• Bansenshukai - More pohlcujúce myriady riek,
  autor: Fujibayashi Yasutake, 1676
• Shōninki - Skutočná hodnota nindžu,
  autor: Natori Sanjurō Masazumi, 1681
• Shinobi Hiden, známejší ako Ninpiden - Utajované tradície nindžov,
  autor: Hattori Hanzo a iní, 1560

Pozn. k prameňom: Dobové príručky uvedené vyššie sú dnes dostupné v moderných anglických prekladoch Antonyho Cumminsa a Yoshie Minami: Bansenshūkai ako The Book of Ninja (2013), Shōninki ako True Path of the Ninja (2011), Ninpiden / Shinobi Hiden ako The Secret Traditions of the Shinobi (2012); komentáre Chikamatsua Shigenoriho vyšli v sérii The Book of Samurai. Japonské termíny a mená ponechávam v medzinárodnom (Hepburnovom) prepise; zaužívané výrazy (nindža, nindžucu) v slovenskom tvare.

Dejiny: Ibn Khurradādhbih o Slávoch, Rusoch a Židoch

Cesty židovských obchodníkov, ktorých voláme al-Rádáníja, smerujú zo západu na východ, aj z východu na západ, cestujú ako po súši, tak aj na mori. Ich cesty spájajú západné Stredomorie s Indiou a Čínou. Zo západného Stredomoria vyvážajú slávskych eunuchov [1], románskych, franských a langobardských [2] otrokov, mladé románske a andalúzske dievčatá a chlapcov, brokát, bobrie kožušiny, kuny a iné kožky, ďalej aromatické látky ako storax [3] a liečivá ako mastix [4]. Z morského dna blízko Franskej ríše pochádza aj látka zvaná busad, bežne nazývaná koral. Tiež obchodujú s mečmi. Z ďalekého východu dovážajú pižmo, drevo z aloe, gáfor, škoricu a iné východné produkty. Títo obchodníci rozprávajú po arabsky, perzsky, grécky, latinsky, fransky [5], andalúzsky [6] a slávsky [7].

Cesty ruských obchodníkov, ktorých voláme al-Rús a ktorí sú z rodu Slávov [8], vedú z najvzdialenejších kútov krajiny Slávov do východného Stredomoria, kde predávajú kožušiny z bobra a čiernej líšky, a tiež meče. Byzantský vládca vyberá od nich desaťpercentné clo z ich tovaru. Vracajú sa po mori cez Samkarš [9], židovské mesto, odkiaľ ďalej putujú na slávske územie.

Putujú aj inou cestou, splavujúc rieku Tanais [10], rieku Slávov, prechádzajúc mesto Chamlídž [11], hlavné mesto Chazarov, kde vyberá od nich vládca desaťpercentné clo. Odtiaľ sa spúšťajú do Kaspického mora, smerujúc na miesto, ktoré poznajú. Toto more je dlhé 500 farsach-ov [12]. Niekedy prepravujú svoj tovar na chrbtoch tiav z mesta Džurdžán [13] do Bagdádu. Tam im robia tlmočníkov slávsky hovoriaci eunuchovia. Tvária sa ako kresťania a ako oni tiež platia džizja - daň na hlavu [14].


Vysvetlivky:

• [1] vykastrovaní "strážcovia postele" v arabskom svete využívaní ako strážcovia žien, či celého háremu, no tiež slúžili ako dvorania, speváci, náboženskí špecialisti, vojaci, či dokonca kráľovskí gardisti;
• [2] pôvodne západogermánsky kmeň z oblasti dolného Labe, ktorý dobyl v 6. storočí po Kristovi severné Taliansko a vytvoril tam svoju ríšu;
• [3] tiež styrax, živica zo stromu využívaná na liečenie rôznych ochorení, ale predovšetkým ako kadidlo na náboženské obrady pri gréckych ortodoxných bohoslužbách;
• [4] tiež mastix, gumová živica z kríku využívaná na liečenie, ale napríklad aj ako prírodná žuvačka na dezinfekciu ústnej dutiny a čistenie zubov;
• [5] pozor, nie súčasný francúzsky jazyk, ale skôr nejaká verzia starogermánskeho jazyka používaná kupcami Franskej ríše;
• [6] pozor, nie súčasný španielsky jazyk, ale skôr nejaká verzia starorománskeho jazyka používaná kupcami v južnej časti Franskej ríše, v Andalúzii a v severnom Stredomorí;
• [7] pozor, nie súčasný slovenský jazyk, ale skôr nejaká verzia staroslovenského jazyka, dnes nesprávne nazývaného staroslovanského, používaná kupcami na slávsko-ruskom území;
• [8] Sakáliba (v prameni Saqāliba) - Slávi, dnes označovaní ako Slovania, či Sloveni. Sláv je označenie pre prvotný rod, alebo rasu. Slovania - Sloveni, boli konkrétny kmeň tohto rodu, podobne ako Veleti, Srbi, Nemci, Sasi, Rusi, Vandali, Obodriti a pod., ktorí boli všetci Slávi.
• [9] [v prameni: Samkarsh] z byzantských kroník Phanagoria, teda dnešné ruské mesto Tamáň nachádzajúce sa na východnom brehu Kerčskej úžiny;
• [10] súčasná rieka Don, avšak Don nesmeruje do Kaspického, ale Čierneho mora, tak buď sa autor pomýlil a myslel rieku Volga, alebo vynechal prechod z Donu na Volgu;
• [11] [v prameni: Khamlīj] obchodná štvrť v hlavnom meste Chazarskej ríše, teda v meste Itil, ktoré aj s ríšou niekedy okolo roku 969 zničil ruský vládca Sviatoslav I. Igorevič;
• [12] [v prameni: farsakh] tiež parasang, perzská staroveká diaľková miera;
• [13] [v prameni: Jurjān] dnešné mesto Gorgán, asi 30 km od južného pobrežia Kaspického mora;
• [14] [v prameni: jizyah] je ročná daň na hlavu nemoslimského obyvateľstva, tzv. dimmí, je to poplatok za ich právnu ochranu v moslimskej krajine s moslimským právom - táto daň im zaručovala ochranu ich zvykov a práv s určitými obmedzeniami.

O autorovi pôvodného diela:

Abú'l-Kásim Ubajdalláh ibn Abdalláh ibn Chordádbih, známejší ako Ibn Khurradādhbih (slov. číta sa "Ibn Churradádbih") [820 - 912], slúžil mnoho rokov ako riaditeľ baríd-u, abbásovskej poštovej a spravodajskej služby. Bol priateľom kalifa al-Mu'tamida, ktorý vládol v rokoch 870 až 892, a písal diela o hudobnej teórii, literatúre a geografii. Kitáb al-masálik va'l-mamálik, "Kniha ciest a kráľovstiev", je jedno z prvých dochovaných diel o opisnej geografii v arabčine. Neskorší arabskí geografovia rozšírili a vylepšili jeho dielo vlastnými pozorovaniami zo svojich poznávacích ciest. Na základe citácií iných neskorších autorov vieme, že máme len oklieštenú verziu jeho veľkého diela.

Pozn. k prameňom: Úryvok pochádza z diela Ibn Khurradādhbiha Kitáb al-masálik va'l-mamálik (Kniha ciest a kráľovstiev). Štandardné kritické vydanie a francúzsky preklad: M. J. de Goeje, Kitāb al-Masālik wa'l-Mamālik, Bibliotheca Geographorum Arabicorum VI (Leiden 1889). Tvar mien v hranatých zátvorkách "[v prameni: ...]" uvádza vedeckú transliteráciu, telo článku používa slovenskú fonetickú podobu.

Pozri aj ďalšie arabské pramene o dávnych Slovanoch a Rusoch:
al-Mas'údí o Slávoch
al-Marwazí o Rusoch

Dejiny: al-Mas‘ūdī o Slávoch

Sakáliba [1] sú potomkovia od Mádaja, syna Jafetovho, syna Noeho [2] a všetci títo ľudia odvodzujú svoj pôvod a sledujú svoj rodokmeň k nemu, alebo to je aspoň názor väčšiny tých, ktorí sa venovali tejto otázke. Sakáliba - Slávi žijú na severe, odkiaľ sa rozšírili najprv západne.

Sú rozdelení do niekoľkých rôznych národov, ktoré medzi sebou bojujú a majú kráľov. Niektorí sú kresťania, jakobitského vyznania [3], iní sú neznabohovia a nemajú žiadne sväté písmo a nepoznajú nič z božieho zákona [4].

Medzi týmito rôznymi národmi, ktoré tvoria tento pohanský rod, je jeden, ktorý si od starodávnych čias udržiava suverénnu silu. Ich kráľ je nazývaný Mádžík [5] a oni sami sú známi ako Valítává [6]. V minulosti všetci Slávovia uznávali ich nadriadenosť, pretože spomedzi nich vyberali hlavného vládcu a všetci ostatní náčelníci uznali seba za jeho služobníkov [7].

Medzi inými národmi Slávov je asi takéto poradie, národ Istrána [8], ktorých kráľ v dnešných dňoch sa volá Basklábidž [9], nasleduje národ Dúlába [10], ktorých kráľ sa volá Vándžsláf [11]. Ďalší majú meno Namdžín [12], ktorých kráľ sa volá Gáránd [13]. Medzi Slávmi sú títo najstatočnejší a najlepší jazdci. Potom nasledujú Manávin [14], ktorých kráľ má meno Ratímír [15], ďalej Sarbín [16], národ Slávov veľmi obávaný z dôvodov, ktoré by trvalo príliš dlho vysvetliť a ktorých skutky by vyžadovali podrobný popis. Títo nemajú žiadnu konkrétnu náboženskú príslušnosť. Potom nasleduje národ zvaný Muráva [17] a iný známy ako Karvátín [18] a ďalší zvaný Sásín [19], ďalší Kašánín [20] a Baránidžábín [21]. Mená niektorých ich kráľov, ktoré sme uviedli, sú v skutočnosti ich dynastické tituly a nie vlastné mená.

Sarbín - Srbov, ktorých sme spomenuli, majú zvyk spaľovať sa zaživa, keď ich kráľ alebo náčelník zomrie. V ohni obetujú tiež svoje kone. Tento národ má zvyky podobné Indom. Skôr, v tomto diele, sme toto spomenuli počas popisovania Kaukazu a Chazarov, upozornili sme na to, že v krajine Chazarov žije okrem samotných Chazarov aj populácia Slávov a Rusov, a že títo tiež obetujú seba samých v ohni. Títo Slávi a im príbuzné národy sa rozširujú skôr na východ než na západ.

Najpoprednejší kráľ Slávov je Aldajr [22], ktorého panstvo zahŕňa veľké mestá a veľa obrábanej krajiny, mnoho vojenských jednotiek a nespočítateľné armády. Moslimskí obchodníci merajú cestu do jeho hlavného mesta so všetkými druhmi tovarov.

Na hraniciach tohto kráľa Slávov, prichádza kráľ al-Afrag [23], ktorý má zlatú baňu, mestá, rozsiahle a dobre obrábané polia, početné vojsko a veľa obyvateľstva. Je však vo vojne s Byzantíncami, Frankami, Bazkard-mi [24] a inými národmi navôkol. Nepokoje medzi nimi sú nepretržité. Susedom tohto kráľa je kráľ Hunov. Tento národ je ten najkrajší, najpočetnejší a najbojovnejší zo všetkých.

Slávi pozostávajú z mnohých rôznych národov a sú veľmi rozšírený po svete, no toto dielo nie je miesto pre ich detailnejší popis a klasifikáciu. Začal som pri kráľovi, ktorého zvrchovanosť bola uznaná všetkými ostatnými panovníkmi od najdávnejších časov, to jest Mádžík, kráľ Veletov, ktorí sú pôvodní, čistokrvní Slávi, najviac rešpektovaní a sú nadriadení všetkým ostatným vetvám tejto rasy. Neskôr, nezhoda, ktorá sa usadila medzi týmito národmi, zničila ich pôvodné zriadenie a rôzne rodiny sformovali izolované skupiny, vyberúc si každá svojho kráľa, ako sme spomenuli skôr. Zápis všetkých týchto udalostí by trval veľmi dlho, o to viac, pretože som ich už štruktúrovane a veľmi detailne opísal v mojich predchádzajúcich dielach, Historická kronika a Prechodná história.


Vysvetlivky:

• [1] Slávi, dnes označovaní ako Slovania, či Sloveni. Sláv je označenie pre prvotný rod, alebo rasu. Slovania - Sloveni, boli konkrétny kmeň tohto rodu, podobne ako Veleti, Srbi, Nemci, Sasi, Rusi, Vandali, Obodriti a pod., ktorí boli všetci Slávi. [v prameni: Saqāliba]
• [2] Rodokmeň od potopy popisovanej v knihe Genezis, kapitola 6 až 9. Noe mal troch synov: Sema, Chama a Jafeta. Jafet mal sedem synov, z ktorých jeden mal meno Madai (v prameni Mādhāya), od ktorého podľa moslimov pochádza rod Slávov.
• [3] Staro-orientálna kresťanská ortodoxná cirkev, rozšírená v Indii a Sýrii, ktorá odvodzuje svoj pôvod od svätého Tomáša, jedného z učeníkov Ježiša, ktorý odišiel kázať z Palestíny do Indie.
• [4] Neznamená, že nemali žiadne duchovné poznanie. Neznaboh, alebo neveriaci je pre moslima každý, kto nenasleduje učenie od Abraháma.
• [5] [v prameni Mājik] slovo nepreložené prekladateľmi, no nám zrozumiteľné ako "mágík" - mág, teda čarodejník alebo prorok;
• [6] [v prameni Walītāvā] pravdepodobne Veleti (tiež Lutiči), kmeň pobaltských Slávov;
• [7] rozumej podriadených, nie otrokov, či sluhov;
• [8] [v prameni Istrāna] slovo nevysvetlené prekladateľmi, no slovenskému čitateľovi jasne napovedá, že to môžu byť dnešní obyvatelia Istrie, teda dnešný slovinský národ; v 10. storočí by to mohli byť Stodorania (tiež Havelania);
• [9] [v prameni Basqlābij] možno Václavič, pravdepodobne rodové meno, možno brat Václava, teda Boleslav "Krutý" I.;
• [10] [v prameni Dūlāba] kmeň Dulebov;
• [11] [v prameni Wānjslāf] pravdepodobne Václav I.;
• [12] [v prameni Namjīn] pravdepodobne Nemci;
• [13] [v prameni Gharānd] pravdepodobne Gero "Veľký" I.;
• [14] [v prameni Manābin] prekladateľmi neurčený národ, no pravdepodobne obyvateľstvo dolnej Panónie;
• [15] [v prameni Ratīmīr] pravdepodobne Ratimír "Slovenský vojvoda na Dráve";
• [16] [v prameni Sarbīn] pravdepodobne Srbi;
• [17] [v prameni Murāwa] pravdepodobne Moravania;
• [18] [v prameni Kharwātīn] pravdepodobne Chorváti;
• [19] [v prameni Sāsīn] pravdepodobne Sasi;
• [20] [v prameni Khashānīn] pravdepodobne Kašubovia;
• [21] [v prameni Barānijābīn] prekladateľ špekuluje nad "nejakým" srbským kmeňom, ale ak špekulujeme, tak to môže byť aj kmeň, ktorý dal meno napríklad Baranovickej rovine v Bielorusku vrátane mesta Baranoviči;
• [22] [v prameni Aldayr] pre historikov neznámy kráľ, no v tom čase vládol jeden z najsilnejších panovníkov Rusi z dynastie Rurikovcov, tzv. prorocký Oleg; územie, ktorému vládol, sa tiež nazývalo Garðaríki, tj. kráľovstvo miest;
• [23] [v prameni al-Afragh] pravdepodobne kráľ al-a(f)Pra(g)ha, teda Václav I.;
• [24] [v prameni Bazkard] pravdepodobne Bāshghird, teda európski Huni obývajúci územie medzi Byzanciou (juh), Frankami (západ), Pečenehmi (východ) a Slávmi (sever).

O autorovi pôvodného diela:

Abú al-Hasan Alí ibn al-Husajn ibn Alí al-Mas'údí [896 – 956] bol arabský historik a geograf, tiež nazývaný arabský Hérodotos, ktorý sa narodil v Bagdáde. Po neustálom cestovaní sa konečne usadil v Egypte, niekedy okolo roku 941, kde aj napísal prvý rukopis svojej univerzálnej histórie, Murúdž ad-dahab va ma'ádin al-džavhar, "Lúky zlata a bane drahokamov".

Pozn. k prameňom: Text pochádza z diela al-Mas'údího Murúdž ad-dahab (Lúky zlata). Štandardné kritické vydanie a preklad: Barbier de Meynard & Pavet de Courteille, Les Prairies d'or (Paríž 1861 – 1877). Slovanská pasáž je spracovaná v rámci korpusu arabských prameňov k dejinám Slovanstva (porov. T. Lewicki, Źródła arabskie do dziejów Słowiańszczyzny). Tvar mien v hranatých zátvorkách "[v prameni: ...]" uvádza vedeckú transliteráciu, telo článku používa slovenskú fonetickú podobu.

Pozri aj ďalšie arabské pramene o dávnych Slovanoch a Rusoch:
al-Marwazí o Rusoch
Ibn Khurradādhbih o Slávoch, Rusoch a Židoch

Dejiny: al-Marwazī o Rusoch

Rúsíja žijú na ostrove. Ostrov sa rozkladá tri dni cesty na každú stranu. Sú tam háje a lesy a je obklopený jazerom. Je ich veľa a vzhliadajú k meču, ktorý je ich živobytie a povolanie. Keď niekto z nich umrie a zanechá po sebe synov a dcéry, tak všetok majetok odovzdajú jeho dcéram a synom dajú len meč s odkazom: "Tvoj otec získal svoj majetok mečom, tak ho v tomto napodobni a nasleduj." Takto bolo ovplyvnené ich vzdelanie až do doby, keď prijali kresťanstvo v roku 300 [1].

Keď prijali kresťanstvo, viera otupila ich meče, dvere ich živobytia sa im zavreli, navrátili sa k odriekaniu a chudobe a ich živobytie sa skrátilo. Vtedy sa rozhodli, že sa stanú moslimovia, aby mohli zákonne robiť nájazdy a viesť Svätú vojnu - džihád, a takto sa navrátiť k niektorým ich pôvodným zvykom. Poslali preto poslov k panovníkovi do Chorasmie [2], štyroch príbuzných ich nezávislého kráľa, ktorého volali vladimír, podobne ako Tartari volajú svojho chákán a Bulgári svojho jiltavár [3]. Poslovia dorazili do Chorasmie aj so správou. Chorézm-šáh [4] bol potešený ich snahou stať sa moslimami a poslal k nim niekoho, kto ich bude vyučovať náboženským zákonom islamu. Takto boli obrátení.

Sú to silní a mocní muži, ktorí chodia pešo do ďalekých končín za účelom výprav. Rovnako sa plavia aj na lodiach v Chazarskom mori [5] zmocňujúc sa lodí a pustošiac náklad. Plavia sa tiež do Konštantinopólu [6] cez Pontské more [7] napriek reťaziam v zálive. Raz, keď sa plavili Chazarským morom, tak sa stali na čas pánmi mesta Barda'a [8]. Ich chrabrosť a odvaha sú dobre známe tak, že každý jeden z nich sa vyrovná niekoľkým z akéhokoľvek iného národa. Keby mali kone a boli jazdci, boli by veľkou pohromou pre ľudstvo. [9]


Vysvetlivky:

• [1] 300 rokov islamského kalendára, teda približne rok 913 po Kristovi. Tento skorý dátum sa dnes vykladá ako staršia vlna christianizácie Rusi, nie ako pokrstenie Rusi kniežaťom Vladimírom I. v roku 988;
• [2] kráľovstvo Chorasmie, alebo Chórezm, ležalo južne od Aralského jazera, na dolnom toku rieky Amudarja (grécky Oxus), medzi dnešným Uzbekistanom a Turkménskom;
• [3] autor prezentuje, že pomenovanie vladimír sa nevzťahuje na vlastné meno, ale na titul, označenie panovníka Rusov, teda toho, čo vládne; moderní bádatelia to vykladajú tak, že al-Marwazí za titul omylom pokladal osobné meno slávneho kniežaťa Vladimíra I.;
• [4] panovník, alebo vládca Chorasmie;
• [5] dnešné Kaspické more;
• [6] Carihrad, dnešný Istanbul;
• [7] dnešné Čierne more;
• [8] [v prameni: Bardha'a] dnešné mesto Barda v Azerbajdžáne, ležiace na rieke Tartar;
• [9] Rusi používali jazdu, no nie na námorných výpravách.

O autorovi pôvodného textu:

Šaraf az-Zamán Táhir al-Marwazí alebo jednoducho Marwazí bol lekár a autor encyklopédie "Povaha zvierat", z ktorej pochádza aj vyššie uvedený antropologický úryvok o Rusoch. Pochádzal z mesta Merv, tiež známeho ako Alexandria Margiana, v kráľovstve Chorásán v Perzii, nachádzajúcom sa na území dnešného Turkménska. Slúžil seldžuckému sultánovi Malik-šáhovi, ktorý vládol v rokoch 1072 až 1092 po Kristovi, a jeho nástupcom až do svojej smrti v roku 1130.

Pozn. k prameňom: Úryvok pochádza z encyklopédie al-Marwazího Tabá'i al-hajaván ("Povaha zvierat"), z časti o Číne, Turkoch a Indii. Štandardné vydanie a anglický preklad: V. Minorsky, Sharaf al-Zamān Ṭāhir Marvazī on China, the Turks and India (Royal Asiatic Society, Londýn 1942). Tvar mien v hranatých zátvorkách "[v prameni: ...]" uvádza vedeckú transliteráciu, telo článku používa slovenskú fonetickú podobu.

Pozri aj ďalšie arabské pramene o dávnych Slovanoch a Rusoch:
al-Mas'údí o Slávoch
Ibn Khurradādhbih o Slávoch, Rusoch a Židoch