Mnoho ľudí má mylnú predstavu, že manuály k ninjutsu sú napísané v šifre, ktorá je predávaná ústne, aby sa zachovalo tajomstvo obsahu. Niekedy sú zvitky zložené len zo zoznamov zručností a nástrojov. Toto vytvára potom ilúziu nejakej šifry. Avšak táto interpretácia je nesprávna s výnimkou niektorých príkladov, ako napríklad, informácie o prísadách pre niektoré výbušniny.
Zmysel jednotlivých názvov, môže byť všeobecný fakt pre toho, kto je zbehlý vo vojenskej terminológii obdobia, v ktorom bol zvitok vytvorený. To, že my teraz nerozumieme týmto názvom neznamená zároveň, že to bolo nezrozumiteľné aj v minulosti zainteresovaným osobám. Pripísanie slova kuden k niektorým zručnostiam robí, tie bez neho, všeobecnými vedomosťami, alebo aspoň zrozumiteľnými pre ľudí danej školy a doby.
Väčšina výukových manuálov obsahuje detailné informácie s odkazom na ďalšie zručnosti, ktoré majú byť odovzdané ústne. Ninja-manuál je takmer vždy veľmi informatívny, no s troškou skrytého zmyslu, alebo tajného podtextu. Všetko, čo je považované za veľmi tajné, aby bolo napísané, je označené tiež ako kuden.
Ninjutsu samo o sebe nebolo nikdy tajné!
Zaplatiť miestnemu obyvateľovi za informácie bolo považované za ninjutsu, rovnako ako poslať nejakého človeka, aby sa pozrel na vlajky a identifikačné znaky nepriateľskej armády. Shinobi no jutsu je v podstate séria úrovní s voľnými hranicami medzi nimi. Niektoré techniky boli známe mnohým študentom, iné len vybraným. Čím bližšie ste sa dostávali k hlave systému školy, tým ste boli bližšie aj k hlbokým tajomstvám. Ako Shinobi Hiden, tak aj Shōninki hovoria o zdieľaní najhlbších tajomstiev len s jednou osobou a nemyslí sa tým len člen rodiny, ale s tým, ktorý prejaví najviac daností pre prácu nindžu.
"Ak máte deti alebo vnukov, ktorí nie sú dosť dobrí, alebo nemajú správne myslenie, potom by nemali získať úplné tradície ninjutsu a niektoré zručnosti by mali byť pred nimi utajené. A len jednej vybranej osobe, by mali byť dané v plnosti." Ninjutsu Ogiden, 1586
Ninjutsu však nebolo vždy predávané len jednej osobe. Celá generácia mužov z provincie Iga bola najatá, aby učila druhých umeniu nindžov naprieč väčšinou japonských armád. Asi päťdesiat nindžov bolo takto najatých v každej provincii, čo dáva stovky až tisíce škôl. Ako by inak boli naplnené požiadavky a potreby celej krajiny, ak by iba jeden muž z jednej generácie získal poznanie o ninjutsu?
V dejinách nenachádzame žiadne japonské školy, ktorých obsah by bol predávaný v utajení, alebo by boli postavené len na ústnej tradícii, s výnimkou vyššie spomínaného Ogiden manuálu, kde sú časti vnútorných mechanizmov predávané len jednej osobe za generáciu. Len malé percento obsahu výučby bolo takto utajované pred jej členmi. Je nutné však pochopiť, že niektoré časti výučby by mali byť pochopené len študentami školy, ktorá tie zručnosti zhromaždila. V tomto zmysle, kuden môže byť rozdelený do troch druhov:
- [1] Zručnosti, ktoré sú známe väčšine ľudí, ktorí sú súčasťou vojenských operácií a tých, ktorí sa zaoberajú shinobi no jutsu, alebo sú sami vojaci shinobi. Sú to zručnosti, ako prieskum, topografia, meracie zručnosti, proste prvky, ktoré sú využívané celou armádou.
- [2] Zručnosti, ktorých efekt je chápaný každým, ako napr. výbušniny, či techniky nočných prepadov, no podrobné detaily nie sú bežne známe. Cesta k týmto zručnostiam, nie ich výsledok, sú kuden a sú známe iba vybranému počtu ľudí zaoberajúcich sa touto činnosťou.
- [3] Zručnosti, ktoré sú hlbokým tajomstvom a sú predávané iba medzi niekoľkými, málo, členmi naprieč školou. Tí ľudia, ktorí sú cieľom ich efektu, sú neznalí ich aplikácie, ako napr. načúvanie rozhovorov zvnútra nepriateľského opevnenia bez detekcie agenta, infiltračné techniky a spôsob vytvárania spiacich agentov, alebo mystické prvky zachovávané pre pokročilejších študentov.
Kuden sa objavuje v celej japonskej kultúre a to je aj jedným z dôvodov straty niektorých jemných detailov umenia nindžov. Všetky učiteľské línie vymreli a my už viac nemáme živú ústnu tradíciu s overiteľným pozadím.
Pre čitateľa zo západného sveta je najlepšie vidieť kuden, ako ústny prenos informácií z učiteľa na žiaka, ktorý má udržať tajomstvo, alebo indikuje niečo príliš komplexné, aby sa to zapísalo.
Pozn. k prameňom: Citované dobové príručky (Shinobi Hiden / Ninpiden, Shōninki, Ninjutsu Ōgiden) sú dnes dostupné v moderných anglických prekladoch Antonyho Cumminsa a Yoshie Minami. Japonské termíny a mená sú uvedené v medzinárodnom (Hepburnovom) prepise.
